Niekedy si nie som istý, či mi pacient rozumie alebo nie, lebo ľudia majú načítaných množstvo informácií, často z pochybných zdrojov, ktoré vedú k tomu, že ich predstavy o fungovaní ľudského tela a chorobách sú na hony vzdialené realite a v takom prípade moja reč je pre nich esperantom. No a na druhej strane som už aj ja deformovaný svojou prácou natoľko, že predpokladám, že niektoré veci by mali ľudia vedieť, že sú súčasťou všeobecného vzdelania. Preto sa snažím veľa vecí vysvetľovať na príkladoch. Súčasná mladá generácia, do ktorej sa ešte rátam, rozumie pojmom ako hardware a software. Na vysvetlenie týmito termínmi sa označuje základné zloženie počítačov. Hardware to sú súčiastky a software to je program resp. programy, ktoré riadia pozapájané súčiastky. Podobne je to už aj v autách, kde dnes už všetko riadi elektronika=počítač hardware so software.
Ak by som použil jednoduchú analógiu. Tak ako sa môže pokaziť počítač, či auto, môže sa pokaziť aj ľudské telo. A podobne môže byť chyba v software alebo hardware. Všeobecný lekár ako pešiak v boji s náhlymi poruchami zdravotného stavu obyvateľstva a pre pacienta najdostupnejšia pomoc, by mal vedieť odpovedať na tieto otázky. Ide u pacienta o poruchu, ktorá je bežná alebo je vážna príp. veľmi vážna? Ide o poruchu, ktorej oprava je nutná v nemocnici alebo sa dá opraviť (opravovať) ambulantne ? Či to vie opraviť sám, alebo musí požiadať nejakého špecialistu? A taktiež by mal aspoň predpokladať, či ide o problém hardvérový alebo softvérový. Západná medicína vo svojom opise porúch ľudského tela je pomerne exaktná a má lineárny (priamočiary) smer uvažovania. Hovoríme o príčinno-následných súvislostiach. Na rozdiel od počítačov a áut je u ľudí riadiaca jednotka nervo-hormonálny systém. Čiže tie regulácie sú trošku zložitejšie. Ale napriek tej zložitosti vie všeobecný lekár povedať pacientovi, keď ten vymenuje, čo ho trápi, či tie jeho problémy nejako súvisia hardvérovo, príp. ide o nezávislé hardvérové poruchy alebo je to čistá porucha software. Ak niekto behá nahý po dedine a vykrikuje, že je anglická kráľovná, tak je všetkým jasné, že má poruchu software (ale môže za ňou byť aj vážna porucha hardware). Niekedy sú však poruchy software tak subtilné, že je veľmi ťažké ich identifikovať, najmä vtedy, keď ich pacient interpretuje v rovine hardware. Najhoršie je, keď pacient uverí, že ten jeho software je dokonalý a verí všetkým informáciám, ktoré mu sprostredkuje. Niekedy sa tam nenápadne formou vírusu naklonuje informácia, ktorú akviruje prostredníctvom masovo-komunikačných prostriedkov. Mám pacienta, ktorého problém spustila aféra s plutóniom a ruským agentom Litvinenkom. A informačný smog sa odvtedy znásobil, čiže operačné procesory našich mozgov sú vystavené oveľa väčšej palete a oveľa rafinovanejším cestám prenosu nových vírusov tretej generácie.
Každý jedinec je iný. Máme iný hardware a aj software. Isté poruchy hardware sú nezlúčitelné so životom. Pri istých poruchách nazveme ľudí mrzákmi. Podobne to je aj so software. Sú medzi nami softvéroví mrzáci. Gaussova krivka nepustí. Otázkou je, čo spoločnosť vníma ako telesnú vadu, lebo tá môže byť ľahká alebo ťažká. Analogicky softvérové poruchy. Ak ste doteraz nepochopili, o čom píšem, skúsim príklady. Lebo dôležitejšie ako odpoveď na otázku “čo to je?”, je odpoveď na otázku “čo s tým?”.
Čo sa stane, keď dostane človek srdcový infarkt ? Veľmi zjednodušene. Podľa toho, v akej úrovni sa cieva uzavrie, menší alebo väčší okrsok srdcového svalu nedostane výživu. Ak to trvá dlhšie, časť srdcového svalu odumiera. Táto život ohrozujúca situácia, keď centrálna jednotka eviduje problém s čerpadlom, nastimuluje stresový systém, aby zabezpečil funkciu čerpadla. Za týchto okolností to však je pre srdce zničujúce, lebo to zvyšuje nároky na prácu srdca už aj tak v nedostatočne zásobeného kyslíkom a živinami. Preto záchranou pri infarktoch sú okrem iného lieky, ktoré blokujú účinok stresového systému na srdce. Toto je konkrétny príklad, kedy hardvérová porucha sa vplyvom chybného nastavenia regulačného programu zhoršuje.
Čo teda s tým, ak sa mi zdá, že mám softvérovú poruchu ? Kľúčovou podmienkou je začať pochybovať o tom svojom programe. Naučiť sa žiť s pochybnosťami a neistotou ako normálnymi súčasťami života. Skúsiť sa naštepiť na softvér, ktorého kvality sú rokmi overené a hlavne nenaletieť na nejaké módne upgrejdy.
A na záver posledná skúsenosť s jedným “softvérovým” pacientom. Dali sme mu urobiť rontgen pľúc a mal si ísť po výsledok (popis). Z nejakého mne neznámeho dôvodu mu namiesto popisu snímky z našej poštovej schránky dali, výsledok serologie na pľúcne mykoplazmy úplne iného pacienta od iného lekára, kde boli vyššie titre v triede IgG, čo bolo vytlačené boldom. Neviete si predstaviť to sklamanie pacienta, keď som mu povedal, že to nie je jeho, lebo my sme mu to ani nevyšetrovali, a že rtg pľúc má v poriadku.
Aj takéto situácie prináša život.