Niektorí ľudia majú predstavu, že ideálna spoločnosť je taká spoločnosť, kde majú všetci rovnaký názor a teda neexistuje akékoľvek napätie medzi členmi takejto spoločnosti. V minulosti sa nám takto ako taký ideál prezentoval komunizmus s tým, že socializmus je tá cesta k tomuto ideálu. Zrejme pod vplyvom tejto falošnej predstavy ľudia ťažko znášajú, ak sú v nejakej spoločnosti spory. Nie je spor ako spor.
Sú spory konštruktívne ale aj deštruktívne. Ak teda nie je ideálnou spoločnosťou stav, kedy máme všetci rovnaký názor na všetko, tak potom opak by mohol byť pravdou. Tým pádom je aj zdravé, ak existujú aj názory na opačnej strane spektra. Ak by sme to premietli do politickej roviny, tak naozaj vláda jednej strany, nech je akákoľvek, nebude tým ideálnym stavom, ale naopak ako ideál sa javí práve nedokonalý model demokratického spôsobu vládnutia. A k tomu patria spory. Spory o to, koho názor, postoj, či riešenie je lepšie pre blaho=šťastie väčšiny členov spoločnosti. Ide len o to, kto a ako vníma cestu k svojmu šťastiu, a aká je jeho predstava o šťastí.
Ježiš Kristus hlásal, keď bol tu na zemi, že existuje Božie kráľovstvo, ideálna spoločnosť, možno nejaká iná realita, ktorú je však možné zažívať už tu na zemi. V čom spočíva modus vivendi Božieho (alebo inak nebeského) kráľovstva ilustruje jeden príklad (obraz) – porovnanie, aký je rozdiel medzi peklom a nebom. Aj v pekle aj v nebi sedia/stoja všetci okolo hrnca s vynikajúcim pokrmom. Každý má však lyžicu, ktorá je taká dlhá, že sa ňou nedá trafiť do úst. Rozdiel medzi peklom a nebom je v tom, že v nebi sa kŕmia jednotlivci navzájom a v pekle sú všetci hladní, lebo na to neprišli, ako sa vzájomne nakŕmiť.
Ak chceme žiť Božie kráľovstvo už tu na zemi, inými slovami, ak chceme zažívať dotyk neba už tu a teraz, tak si musíme osvojiť tento princíp. Platí to pre akékoľvek spoločnosti, či skupiny. Na tomto princípe postavil Viktor Frankl svoju psychoterapeutickú školu – logoterapiu – moja vlastná choroba sa začína liečiť, ak sa začnem zaoberať problémami (chorobami) iných. Moje ego sa uzdravuje, ak zabudnem, že existuje. To neznamená, že sa vyprázdni a stratí, ale že sa vyprázdni a naplní Duchom Svätým. Ten istý princíp je receptom na šťastné manželstvo. Ak chcete žiť šťastné, harmonické manželstvo, na prvom mieste vám musí byť záujem=dobro toho druhého. Dobrorečiť druhým. Inými slovami žehnať. Strach ega o svoju existenciu je koreňom všetkých sporov a konfliktov. Z medicíny vieme, že pri infarkte práve “strach” srdca o svoju existenciu vedie k ešte horšej situácii a k smrti. Podobne dopadneme aj keď naletíme na “strach” vlastného ega.
Ak by sme to preniesli do politiky. Politika ako “súťaž krásy” o priazeň voliča (a nielen na Slovensku) sa vníma ako boj. Ako športový zápas, možno box, možno MMA. Svojich oponentov, ktorí majú opačný názor, ale aj tých, ktorí ho majú podobný, sa snažia sokovia poraziť. Údery sa nevyberajú a používajú sa často nekorektné metódy, dokonca aj klamstvo. Toto je ďaleko od stavu harmónie. Jedna vec je realita a druhá obraz, ktorý nám o tejto realite utvárajú médiá. Často sú to práve tie, ktoré vytvoria prvotnú emóciu a my sa s tým uspokojíme a naletíme. Možno by sme túžili po tom, aby naša obľúbená strana mala všetko, ale asi to tak ľahko nebude. Preto, ak chceme žiť aj v tejto rovine v akejsi harmónii, tak by mala platiť zásada ako v manželstve, chcieť dobro toho druhého, žehnať ostatným politickým stranám, nech Kristovo svetlo prežiari aj túto oblasť života.