Takto po pred rokom bol vyhlásený núdzový stav. Niečo, čo sme doteraz nezažili, nepočuli, nevedeli si predstaviť. Covid viac či menej zmenil fungovanie spoločnosti. Život sa však nedá zastaviť a musíme sa aj v tejto situácii naučiť správať tak, aby spoločnosť vo všetkých smeroch mohla fungovať.
Strach je dobrý pomocník ale zlý pán.
Žijeme v časoch kedy tok informácií je neskutočne rýchly a zdá sa, že aj tok myšlienok a slov ľudí. Ide to až do takej miery, že to u niektorých vyvoláva dojem chaosu. Ale chaos je subjektívny parameter a mám ten pocit, že je spôsobený práve pretlakom rôznych informácii, ktoré ľudia nasávajú prostredníctvom rôznych informačných kanálov a nevedia si ich usporiadať. V tej spleti informácii si už väčšinou všímame len tie, ktoré nesú nejaký náboj, prípadne rozbušku, ktorá odpáli v našom mozgu silnú emóciu. A mnoho ľudí sa stráca a ovláda ich jedna veľmi silná emócia, a tou je STRACH. Strach o seba, o vlastné zdravie, pohodlie, strach o blízkych. A STRACH sa veľmi dobre predáva. Možno by sme chceli poraziť covid K.O. ako sme napr. porazili niektoré iné choroby. Či je to pri tomto fungovaní sveta možné, je otázne. Možno to bude víťazstvo na body, možno Pyrhovo víťazstvo.
Lockdown = zatiaľ jediný účinný liek
Jediné, čo na covid naozaj funguje a videli sme to aj v prípade Slovenska, je “lockdown”. To jest, ak sa štát vypne a tým aj kontakty ľudí, tak chorobnosť a tlak na lôžka začne klesať. Len dlhodobo to je neudržateľné a ekonomické a sociálne dopady nevyčísliteľné. Na druhej strane z hľadiska životného prostredia je pokles spotreby určite cítiť na jeho zlepšení (minimálne, čo sa týka výfukových plynov). Sme niekde medzi dvoma pólmi. Dalo by sa diskutovať o rôznych aspektoch tohoto javu.
Covid nástroj na ozdravenie verejných financií ?
Poďme sa pozrieť na vzťah covidu a nákladov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky. Urobil som si tabuľku zo zdrojov Sociálnej poisťovne, kde som porovnával ako sa medzimesačne vyvíjal počet starobných dôchodkov, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca. Hoci sa od roku 2005 menili podmienky vstupu do klubu dôchodcov, podmienky výstupu sú konštantné a rovnaké pre všetkých. A preto bolo pre mňa zaujímavé zistenie, že na základe týchto dát vôbec nemôžem podporiť príslovie: “Marec, poberaj sa starec.” Skôr to vychádza, že už niekoľko rokov je tým mesiacom, ktorý odľahčuje rozpočet Sociálnej poisťovne január. Preto najväčšie poklesy vo vyplácaných dôchodkoch sú vo februári, to znamená, odchod z klubu v predchádzajúcom mesiaci. Konkrétne roky 2013 a 2015 to bol pokles o 0,47%, v januári 2017 0,62% a január 2020 0,50%. Tohtoročný január je výnimočný, keďže pokles vyplácaných dôchodkov poklesol o rekordných 0,80%. Vo finančnom vyjadrení je to úspora o 3736079,55 eur. Ak by som spojil covid len s týmto faktom, bolo by to veľmi jednoduché a možno pre niektorých ekonómov nástroj ako ozdraviť verejné financie.
Ale nie je to len o dôchodcoch.
Problémom je, že v súčasnosti sú na UPV a na čakačkách pohrebných služieb a krematórií aj ročníky, ktoré nečerpajú zdroje zo Sociálnej poisťovne. Možno to má sarkastický podtón, ale situáciu vnímam skutočne vážne. Covid nepodceňujem a takisto nedémonizujem. Ambulancia je stále otvorená. Snažím sa prísun ľudí regulovať a čo sa dá, riešiť telemedicínsky. Ak aj prišiel pacient neobjednaný nevyhúkal som ho, ale slušne vysvetlil, prečo je dobré, keď je vstup do potencionálne infekčného prostredia regulovaný a kontrolovaný. Ak niekoho niečo bolelo, čo ho predtým nebolelo, tak som tiež trpezlivo vysvetľoval, že práve to môžu byť prvé subtílne prejavy covidu. Ľudia sa učia, ale 100% to nie je a ani nebude.
Kto/čo zlyháva ?
Ak niečo/niekto zlyháva, tak to sú nepoučiteľné/needukovateľné skupiny. Či to sú už novinári, politici a aj občania. Novinári tým, že neprekročili prizmu svojej doterajšej taktiky, že teraz treba ľudí poučovať(vzdelávať) a nie posielať im do mozgov emocionálne rozbušky. Politici tým, že formy politického boja vylepšujú a žhavia v ľuďoch napätie ešte viac. Ľudia potrebujú menej balastu, potrebujú cítiť pokoj a svetlo na konci tunela. No a ak myslím na občanov, tak tým myslím aj na tých, ktorí problém bagatelizujú a aj na tých, ktorí ho démonizujú. Jední aj druhí si vylievajú srdcia v rámci sociálnych sietí. Niekedy je menej viac.
Čo vieme a čo nie.
Po roku vieme, že liek na covid neexistuje. Ale to neznamená, že nevieme liečiť komplikovanejšie prejavy infekcie. Dôležité je v akej kondícii organizmus v čase nákazy je a akou veľkou dávkou vírusu sa nakazí. Sú štúdie, ktoré potvrdili, že menej komplikované formy majú ľudia s dostatočnými hladinami vitamínu D. Takisto je dlhobo známa úloha vitamínu C na protivírusovú imunitu. To môžem len potvrdiť vlastnou skúsenosťou, či už je to aplikácia vitamínu C do žily alebo užitie lipozomálneho vitaminu C. Zinok – ďaľšia dôležitá súčasť prevencie. Plaquenil, ktorý popularizoval aj Donald Trump sa v štúdiach nepotvrdil, teraz letí zasa Ivermectin. Uvidíme ako dopadnú štúdie. Možno mnohým pomôže, ale možno skončí ako Plaquenil.
Ako na to ?
Pre úspech je dôležitá komunikácia a dôvera pacienta a lekára. Pacient musí vedieť, čo má robiť a lekár musí vedieť, kedy a ako liečbu manažovať. Pacient si musí vedieť merať saturáciu krvi O2 a tep. Dostupné je to bežne v mobiloch,či smarthodinkách a kto ich nemá, tak kúpiť oximeter, prípadne aj sofistikovanejšie vecičky, už nie je žiaden problém. Čiže pacient musí byť monitorovaný a lekár informovaný. Ja mám stratégiu takúto: ak sú teploty viac ako dva dni resp. pri rizikových pacientoch až tak dlho nečakám, nasadím antibiotiká. Ak sa do ďaľších 48 hod stav nemení, tak vyšetrujem fyzicky vo vyhradenom ordinačnom čase. Rýchle POCT testy ako CRP, IL-6, či PCT sú veľmi dobrou pomôckou na rýchle zhodnotenie stavu. Väčšinou potom nasadzujem kortikoidy na cca 3 dni, pridávam PPI. Od začiatku netreba zabúdať na hyperkoagulačný stav. To je celé. Vhodné je saturovať systém venóznym vitamínom C, ale keď sa nedá, tak aj lipozomálny postačí. Celý čas sledujeme vitálne hodnoty: sat O2, tep. Tak na hrubo, ak je saturácia pod 90% a tep nad 110-120/min treba uvažovať o hospitalizácii. Je to kostra, každý lekár do toho môže vsadiť vlastné skúsenosti a poznanie. To prečo sa u niektorých ľudí stav napriek snahe nelepší nevieme, ale verím, že nie je ďaleko čas, kedy budeme vedieť na základe rozboru DNA identifikovať, ktorí jedinci sú rizikoví z hľadiska komplikovaného priebehu infekcie.
Dovtedy musíme bojovať, ale všetci spoločne.
Každý je v tomto boji dôležitý a zdravotníci sú len koncovka.