Určite príde množstvo mudrlantov s rôznymi nápadmi, čo treba v zdravotníctve urobiť ako ho po voľbách “zreformovať” (alebo zdeformovať). Dovolím si pridať sa k tým MUDr.lantom aj ja. Tí, čo ma poznajú, rozumejú, keď poviem, že som ako Ryanair – nízkonákladovka.
Pochopil som už pomerne dávno, že ak chcete udržať vyrovnanú obchodnú bilanciu musíte, buď výdavky prispôsobiť príjmu alebo príjem výdavkom. Jednoduchšie je prispôsobiť svoje nároky výške svojho príjmu. A toto mentálne nastavenie ma sprevádza už od strednej školy. 
Možno poviem kacírsku myšlienku, ale peňazí je v zdravotníctve dosť. To čo nám chýba, sú ľudia. A tých, keď chceme, treba najprv vychovať a potom zaplatiť (navýšiť zdroje). Bolo by zaujímavé vidieť prepočet, aký podiel z 1 eura ide naozaj na ten účel, na ktorý by zdravotníctvo malo fungovať. Možno by to bolo menej ako pri dobročinných zbierkach, kedy cca polovica nášho milodaru ide na réžiu. Ale poďme na to. Kde začať?
Ak sa bavíme o zabezpečení zdravotníckych služieb, štát by mal vždy vidieť na prvom mieste pacienta/občana. V prvom rade by mu malo záležať na tom, aby ľudia žili dlhšie, spokojnejšie, kvalitnejšie. Čiže, aby neboli smädní, hladní, nebola im zima, nebola vojna, mali prístup ku vzdelaniu, práci a neboli chorí. Na úseku zdravotníctva by mal investovať najmä do prevencie. Do primárnej (vyhľadávanie chorôb), ale aj sekundárnej (starostlivosť o chronické choroby). Lebo každé euro vynaložené teraz, nám o desať rokov ušetrí násobne viac. Pre občana/pacienta je vždy najlepšie, ak je zdravotná služba, čo najdostupnejšia (geograficky najbližšie). Ten prvý kontakt zabezpečujeme my, všeobecní lekári. Ak chceme, aby pacienti/občania boli spokojnejší, musíme im umožniť, aby dostali maximum služby práve u toho svojho lekára. Čo k tomu treba ?
V dlhodobom horizonte treba ľudské zdroje. Vieme, aký je stav teraz a aký by mal byť a tento rozdiel začať systematicky „optimalizovať“. Bez peňazí to samozrejme nepôjde. A taktiež treba zabezpečiť “hardware” = to je priestor, kde by sa mali tieto služby poskytovať.
Ľudí väčšinou zaujímajú riešenia, ktoré prinesú efekt okamžite.
Z krátkodobého hľadiska treba zrušiť niektoré nezmyselné obmedzenia, kvôli ktorým všeobecný lekár nemôže napísať liek resp. indikovať vyšetrenie.
Skúsim tu konkrétne vymenovať, čo napr. chýba mne.
Choroby dýchacích ciest: možnosť napísať inhalačný kortikosteroid (nos aj ústa), prípadne aj jedno beta2mimetikum. Možnosť indikovať CT vyšetrenie v prípade, že radiolog pri popise rtg snímku sa nevie jednoznačne vyjadriť k nálezu.
Choroby gastrointestinálneho traktu:možnosť predpísať itoprid a lagosu, možnosť indikovať CT brucha v prípade, že radiolog pri USG sa nevie jednoznačne vyjadriť k nálezu.
Neurologické choroby: možnosť predpísať gabapentin, možnosť indikovať CT resp. MR hlavy resp. chrbtice.
Urologické ochorenia: možnosť predpisovať lieky na zväčšenú prostatu.
Kardiologické ochorenia: možnosť predpisovať ivabradín a eplerenon
Tu by sa hneď niekto mohol pozastaviť nad tým, že sa ešte predĺžia čakacie doby na vyšetrenia ako CT a MR, a že či na to štát bude mať. Zdravotníctvo trpí tým, že akýkoľvek produkt sa v segmente predáva, predáva sa násobne drahšie ako inde. (lebo ide o zdravie a tu si radi ľudia, štáty, priplatia). A navyše štát nakupuje neskutočne draho. Ak si napr. ambulancia kúpi ekg za 700 eur, nemocnica si také lacné predsa nemôže kúpiť. Ona si kúpi za 4000 eur! Ak slovenská firma predáva na Slovensku ekg kábel za 400 eur bez DPH, v Poľsku alebo Čechách kúpite to isté za polovicu. No a v Číne stojí 20 USD. Čiže musíme znížiť cenu nákupu CT/MR prístrojov a ak nemáme dosť ľudí na popisovanie alebo zdroje na ich zaplatenie, treba do týchto činností zapojiť umelú inteligenciu. A zvážil by som zapojiť do úhrady týchto vyšetrení ambulantnou formou aj spoluúčasť poistencov. Už aj naši ukrajinský spoluobčania chcú pri bolesti hlavy, chrbta, či kolena ako prvú voľbu MR vyšetrenie bolestivého orgánu.