S históriou je to tak, píšu ju víťazi. A ak ste niečo zažili a je to inak napísané/vyučované, boli ste asi medzi porazenými. Toto bude platiť aj o súčasnom dianí.
Skončil nám august, a v auguste sme si pripomenuli 21.august – vpád vojsk Varšavskej zmluvy, 79. výročie SNP a 6. výročie 6VoOZ (šesťdňová vojna o Oravský záliv). Tak sa trošku zamyslime.
August 68
To, že tu máme sovietskych vojakov som evidoval, lebo sme ich párkrát stretli cestou cez Ružomberok (Rosenbarek po goralski), či už v Likavke, kde mali cvičisko alebo za Ružomberkom smerom na diaľnicu. (tam bola aj jedna tragédia,kedy pochodujúcich vojakov zrámovalo nejaké auto). Pamätám si, že svoje prvé „číny“ (čínske tenisky na basketbal) som kúpil v “sovietskom” obchode v RBK, lebo inde ich asi nebolo dostať. Pani pokladníčka blokovala na guličkovom počítadle. Bolo to v roku 1984.
Školský systém v nás budoval pozitívny vzťah k ZSSR. Ale keď sme na dejepise preberali udalosti 68. roku, súdružka učiteľka o tom hovorila neisto, v inotajoch, len aby si splnila povinnosť. Myslím si, že ani generácia našich rodičov celkom nerozumela o čo ide. Teraz, to už chápeme. Či bola invázia vojsk Varšavskej zmluvy primárne aktivita časti Dubčekovej opozície v UVKSČ, alebo primárne Brežnev vyhodnotil Dubčekove kroky za nebezpečný precedens pre ostatné krajiny socialistického bloku, to neviem. Počul som obe verzie. Čiže záverom k 21.augustu. Keby som ostal žiť v tom, čo som zažil do 1989 roku, tak rusov považujem za kamarátov a dobrákov.
Generácia našich starých rodičov, to jest ľudia, ktorí žili počas 2.svetovej vojny by vám povedali iné. Do 1989 to bolo tabu – zážitky s vojakmi Červenej armády. A tí istí starí rodičia zažili aj wehrmacht. Neporovnateľné ! Len do 1989 sa nemohlo povedať ako sa správali ku väčšinovému obyvateľstvu „sovieti“ a ako nemci.
August 44
A teraz premostím na SNP. Ako to naozaj bolo, nám vie povedať poctivý historický výskum. To, čo sme sa učili 40 rokov na dejepise, to bolo SNP vytvorené komunistickou propagandou. To, že si ctíme každoročne obete, ktoré boli následkom nemeckej reakcie na vzdor časti armády a partizánskych skupiniek podporovaných Kyjevom/Moskvou, to je fajn. Ak však oslavujeme SNP, čo oslavujeme ? Koho oslavujeme? Stalina ? UVKSSZ? Ak rebéliu nespokojných, väčšinou ľavicovo orientovaných živlov, čo vlastne oslavujeme? Ak zarátame aj vzbury v pracovných táboroch Sereď, Nováky a Vyhne a pridanie sa časti zo zvyšku židovského obyvateľstva k povstalcom, to je sympatický dôvod na oslavu. Do 1989 sme v tom mali jasno. Teraz?
Mám pocit, že teraz v tom jasno nemáme.
August 2017
A ešte na margo 6VoOZ. V tom auguste asi ľuďom, štátom viac prepína, lebo aj nám s už zosnulým MUDr. Viliamom Chromým preplo v auguste 2017 a postavili sme sa na odpor vtedajšiemu SMERáckemu vedeniu župy. Čistá samovražda. Mali sme však, podľa nás, spravodlivý motív. Išlo nám o to, aby chorí lekári, lekárky – matky detí do 3 rokov a tehotné lekárky neboli nútené pracovať v noci. Bol to stres, po 6 dňoch nastúpili pseudomierové rokovania, kde vedenie župy potrebovalo len získať čas, najať žoldnierov a buričov exemplárne potrestať. Čo sa im aj podarilo a museli sme sa stiahnuť a pokračovať v partizánskej vojne až do októbra, kedy poslanci NRSR prijali zákon o APS a tak odstránili túto krivdu.
Viliamovi konflikt podlomil zdravie a už 2 roky nie je medzi nami.
Ktovie ako túto historku interpretuje SMER, možno nijako, možno nejako takto: nespokojná hrstka lekárov odmietla pracovať pre blaho ľudí za 1,7 eur/hod a radšej sa rozhodli poskytovať tieto služby v pivničných priestoroch na vlastné náklady.
Takže tak, históriu píšu víťazi.
