Dejové slučky

Mám rád dejové slučky z pera Curta Voneguta. Tú istú situáciu zažívate  s pozície iného hrdinu. (podobne ako v českom filme Knoflikáři). Chcel by som sa podeliť s takou jednou dejovou slučkou z reálneho života.

Bol som 3 dni na vzdelávacom podujatí, a keď som sa vrátil, tak mi manželka hovorí príhodu z predchádzajúceho dňa. Čakala pred svätou  omšou v rade na spoveď, keď tu zrazu pred ňou v lavici nejaký pán zachrčal a odkväcol. Rýchlo ho vyniesli von a začali ho resuscitovať s nejakým mužom. Záchranka, ktorá inak sídli asi 50 m od kostola, tam nebola, tak cca 20 minút čakali, kým niekto príde a potom prišli naraz až 2 posádky RLP (s lekárom). Podľa jej rozprávania celý ten čas resuscitoval nejaký chlap a asi to aj vedel, lebo sa niekedy aj zdalo, akoby sa odpadnutý muž aj chcel nadýchnuť. Ona stihla ísť ešte na faru po kňaza, aby dal posledné pomazanie. Keď prišla záchranka, tak dali pacienta do vnútra a ešte pomerne dlho stáli na mieste, ona musela odísť, tak nevedela ako to dopadlo. Keď mi to hovorila, tak bola nedeľa a nahlas sa zamyslela, či počula zvoniť umieráčik. Neviem, ako to je so zvonením v nedeľu. Podľa toho, čo mi hovorila som usúdil, že to bude dobrá kazuistika ako zomierajú ľudia pri stanici RLP, keď posádka je na výjazde pri blbosti. Ale nedalo mi a zavolal som na stanicu RLP. Sestrička mi povedala, že teda ho zresuscitovali, že neumrel. Na to som reagoval, že to ešte nie je žiadna výhra, že ktovie čo na to mozog,že 20 minút je strašne veľa, že to bude asi ďalší “preparát” (apalik). V pondelok nič nehlásili (žiadne úmrtie), tak si hovorím, že asi ešte žije. No a dnes prišiel ku mne na ambulanciu syn pána, ktorý to odpadol. Zrejme pod vplyvom toho, čo videl (lebo bol v tom kostole s ním, spolu so sestrou – rehoľnou sestričkou) bol stále rozrušený a mal zdravotné problémy.Hovoril o tom, že jeho otec odpadol, že ho nejaký záchranár Kurtulík oživoval s nejakou sestričkou, a že záchranka bola preč, že prišla až po 20-25 min, a že potom po elektrickom výboji im “naskočil”. Že ho odviezli na “aro” do Dolného Kubína, lebo v Trstenej mali plný stav. Na moje prekvapenie sa jeho stav vyvinul tak, že  ho už prekladajú z OAIM na interné oddelenie, že chodí a rozpráva akoby sa nič nestalo.

A sranda bola, že asi za 15 minút ako odišiel odo mňa tento pacient, všimol som si na kamere v čakárni, že tam sedí záchranár Peter Kurtulík. Chcel som ho potešiť, tak som na obrazovku v čakárni napísal oznam: “Vítame v ambulancii Petra Kurtulíka – záchrancu života”. Neskôr som sa dozvedel od sestričky, že obrazovku ráno nezapla, tak vlastne žiaden oznam neprebehol. Peter prišiel s bolesťami chrbta, ale o svojom zážitku zo soboty sa nezmienil. Ja som si myslel, že čítal oznam na obrazovke v čakárni, tak som to už samozrejme nechcel viac komentovať, lebo to hovorilo za všetko.

Tak a to je dejová slučka z reálneho života.

A môj záver ? Ako som chcel ako klasický senzácie chtivý negativistický novinár využiť tragickú situáciu na skritizovanie Krajského operačného strediska za zle zvládnutie svoje práce, tým že pošle námestovskú záchranku k blbosti, a že pri stanici RLP umiera človek, tak musím naopak pozitívne vyzdvihnúť duchaprítomnosť ľudí a najmä perfektne odvedenú prácu záchranára Petra Kurtulíka, vďaka ktorému kvalita života človeka, ktorému šlo  o život bude úplne iná, ak by nejaký život vôbec bol.

Aj takto si vie Pán Boh ako Najvyšší Režisér zorganizovať životné situácie.

 

(Obrázok, zdroj: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Resuscitacia.aspx?did=12&sdid=77&tuid=0&)