Živí, či mŕtvi ?

Kto má prednosť ? Rozprávať o smrti v novembri je akosi prirodzené, a možno čistou náhodou sa po dlhšom čase práve v tomto mesiaci má schvaľovať legislatíva, ktorá sa dotýka spôsobu vykonávania prehliadok mŕtvych tiel.

Na odľahčenie začnem ošúchaným vtipom ako prišiel do VŠZ Košice nejaký český vedúci a hovorí: “Dejte mi lidi a já to udělám!”. Súčasťou Zajacovej reformy bol aj vznik Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Ten má kontrolovať, či sa zdravotná starostlivosť poskytuje správne a pod jeho gesciu patria aj pracoviská súdneho lekárstva a patologickej anatómie. Do toho času robili prehliadky zosnulých lekári, ktorí konštatovali smrť. Čiže v nemocnici nemocniční a  mimo nemocnicu, buď lekár na záchranke alebo lekár slúžiaci LSPP. Po vzniku spomínaných úradov sa táto činnosť dočasne hodila na všeobecných lekárov. Z dočasného riešenia sa stalo trvalé a teraz po 12 rokoch štát prichádza s novelou tohto zákona. Motiváciou však nie je snaha vyriešiť problém, ale primárne zrejme reakcia na sťažnosti z terénu. Napr.: Policajti strážia nájdeného mŕtveho aj niekoľko hodín, kým príde lekár, ktorý ma plnú čakáreň chorých pacientov. Zastavenie dopravy pri autohaváriách a čakanie na príchod lekára, ktorý skonštatuje smrť. Prípadne rôzne medializované situácie, kedy je ten istý lekár nutený byť súčasne na dvoch miestach a tým pádom sa musí rozhodnúť, koho uprednostniť, či chorého (živého) alebo mŕtveho. “Dejte mi lidi a já to udělám!” Toto je asi ten hlavný problém. Za 12 rokov si úrady nedokázali vychovať ľudí, ktorí by túto činnosť dokázali robiť na profesionálnej úrovni (okrem Bratislavy a niektorých krajských miest). Súčasný návrh má snahu o profesionalizáciu, avšak hrozbou pre prípadných uchádzačov je slovíčko “bezodkladne” a výška sankcie za porušenie napr. aj tej “bezodkladnosti”. Čiže je malý predpoklad, že tu zrazu bude toľko záujemcov, že vykryjú územie celého Slovenska. No a keď sa nenájde niekto dobrovoľne, tak nastupuje povinnosť,a len pre všeobecných lekárov pre dospelých. V praxi to znamená, že okrem toho, že napriek zmene LSPP na APS, kedy je stále možnosť povinného rozpisovania tzv. obvodných lekárov do služieb, budú tí istí lekári rozpisovaní do služieb pre ÚDZS. Samozrejme, že lekári sa búria, čoho výsledkom je aj ich pomerne vysoká účasť na Petícii za oddelenie zdravotnej starostlivosti od prehliadok zosnulých. Tá bude v krátkom čase doručená do NRSR, aby poslanci zvážili svoje rozhodnutie a prijali takú legislatívu, ktorá nebude obmedzovať osobnú slobodu jednej skupiny občanov SR.

Občania, ktorí podpísali Petíciu to chápu a aj tí, čo to sprvoti nechápali, to po vysvetlení pochopili, lebo je to v ich prospech. Nie je to o tom, že nechceme robiť. MY CHCEME ROBIŤ a práve na Slovensku. ALE CHCEME  robiť bezpečne. Nevystavovať riziku pacienta ani seba. To znamená, že chceme už konečne dodržiavať zákonník práce. NECHCEME sa dostávať do situácií, kedy musíme rozmýšľať, či uprednostniť živého pred mŕtvym s rizikom pokuty, príp. negatívnej medializácie alebo mŕtveho pred živým-chorým a zbytočne ho ohrozovať rizikom z premeškania.

Všetko toto má riešenie a ponúka ho napr. aj Združenie všeobecných lekárov SR vo svojom pošpecializačnom programe, ktorý rieši hlavne generačnú obmenu, a ktorého súčasťou je aj koncept integrovanej ambulancie (namiesto integrovaného centra), ktorá zabezpečuje pre štát práve tie funkcionality, ktoré od primárneho kontaktu vyžaduje a patria tu aj prehliadky mŕtvych.

Na záver si dovolím poďakovať tým kolegom, ktorí  sa do Petície aktívne zapojili, ale veľké ĎAKUJEM patrí najmä tým občanom, ktorí svoj názor prejavili podpisom petičného hárku.

Close Menu