Politikom sa človek stáva už v prípade, že napíše na plot, že napr. “Jano je somár”. Vyjadril verejne svoj názor, aj keď sa možno nepodpísal.
V demokracii môže byť teda politikom každý, kto má odvahu niečo do verejného priestoru vypustiť. Zdalo by, že čím odvážnejší, tým väčší politik. Možno. Kým do zastupiteľstiev samospráv, či už miest a obcí, alebo krajov, môžu byť volení aj takíto sólisti ako tzv. nezávislí, do parlamentu=NRSR, musíte byť zastrešený nejakou politickou stranou.
Tí, čo sa venujú športu, najmä kolektívnym športom ako futbal, či hokej, majú trochu páru o tom ako to v profesionálnom športe chodí. Kluby sú vlastne menšie, či väčšie firmy, ktoré zoženú=kúpia alebo si vychovajú zamestnancov, ktorí potom pracujú (hrajú) tak, aby firma na konci roka nebola v strate. A tak sa kupujú stále lepší tréneri, stále drahší hráči, aby sa dosiahol želaný výsledok. Neviem, či sú všetky profesionálne kluby v zisku, ale asi nie, lebo niektoré kluby vypadávajú do nižších súťaží, niektoré bankrotujú a prichádzajú kluby nové, niektoré z nižších súťaží, niektoré ako startupy. Presne tieto skutočnosti vidíme aj v profesionálnej politike (nielen) na Slovensku. Keby som šiel od Nežnej revolúcie, tak po VPN, ktorý bol vôbec prvým amatérskym startupom po dlhej vláde jedného mančaftu ( KSČ), sme tu mali množstvo mužstiev-klubov, ktoré hrali prvú ligu, spomeniem len pár ako HZDS, SDĽ,KDH, SNS, MKM-EGY. Mnohé vznikli, zažiarili a skončili. Niektoré ako napr. SNS a KDH, hoc prešli resp. prechádzajú očistcom 2. ligy, sú v súťaži od začiatku. Na to, aby ste sa mohli prihlásiť do súťaže, je potrebné k registrácii doložiť okrem iného podpisy 10 000 podporovateľov. Samozrejme, že všetko niečo stojí. Tak podobne ako pri futbale, či hokeji, kedy sú za klubmi nejakí mecenáši, ktorí musia do mužstva na začiatku investovať, tak je to aj s politickými stranami. No a kľúčové sú voľby, ktoré určia, kto bude hrať prvú a príp. druhú ligu. Potom, keď už hráte prvú alebo druhú ligu, tak vám na prevádzku prispieva štát, teda my, z našich daní. Čím viac hlasov získate, tým viac peňazí dostávate. Na to, aby ste boli úspešní v tomto biznise platia podobné princípy a stratégie ako v iných druhoch podnikania. Predáva sa sympatia voliča a dôležitý ako pri každom výrobku je obal. Mužstvá a ich kapitáni v záujme dosiahnutia cieľa musia nejako osloviť, čo najviac voličov. Preto tie billboardy, preto najnovšie sociálne siete a platené príspevky. A podobne ako šport nefunguje bez súbojov, ak už hráte šachy, biliard, či volejbal, bez súbojov sa nezaobíde ani politický zápas. Bez ohľadu na to ako zjednodušene to prezentujem a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, ide v tomto “športe” o vážne veci. Ide o to, ako sa bude žiť v našej krajine. Nie je tak úplne jedno, koho si vyberieme. Nestaviame na zelenej lúke a nehráme nejakú strategickú hru. Hýbeme sa v čase a priestore. Preto sa treba rozhodovať zodpovedne. Keď bol opakovane úspešný V. Mečiar so svojim klubom HZDS, tak sa združili menšie kluby, porazili ho a vytesnili z hracej plochy. Podobne aj teraz vidieť, že proti v histórii samostatného Slovenska najúspešnejšiemu klubu Smeru, sa vytvára protiváha.
Často sa skloňuje slovo korupcia, oligarchizmus. Len výmena klubov nestačí. Nie všetci hráči, ktorí sa rozhodnú hrať túto hru, tam idú s cieľom o spoločné blaho. Ale aj najväčší hriešnik sa môže zmeniť. Priznám sa, že neviem, čo robiť aby sa žilo, čo najväčšiemu počtu ľudí dobre. Možno by som mal nejakú stratégiu, ale či to bude fungovať, to nedokážem tvrdiť. Každý projekt, ktorý je dielom človeka, je len dielom človeka, sociologický experiment, sociálne inžinierstvo. Kto tvrdí opak, asi nehovorí pravdu.
Ak niekto zažil zázrak ako napr. keď sa alkoholik postaví z bahna svojej existencie len tým, že dá Bohu priestor v svojom živote, tak má reálnu skúsenosť, čo dokáže urobiť Boh so životom jedného človeka. Toto platí aj pre spoločnosť ako takú a aj pre politiku nezávislé na tom v akom bahne sa nachádza. Dajme Bohu priestor a zmena už začala.