K nasledujúcim riadkom ma prinútil zamyslieť sa nasledujúci text, výťah z odpovede emeritného Sv. Otca Benedikta
(celé publikované tu: https://svetkrestanstva.postoj.sk/46806/benedikt-xvi-moji-kritici-ignoruju-klucovy-problem)
“Všimol som si, že na štyroch stranách článku pani Aschmannovej sa neobjavuje slovo Boh, ktoré som urobil centrálnym bodom tejto otázky. Napísal som: „Svet bez Boha môže byť len svetom bez zmyslu“. „Západná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej Boh absentuje vo verejnej sfére a už sa mu nenačúva. A preto je spoločnosťou, v ktorej sa stále viac vytráca rozmer ľudskosti.“
Nakoľko som mal možnosť vidieť, vo väčšine reakcií na môj príspevok sa vôbec neobjavuje Boh, a teda nehovoria o tom, čo som chcel zdôrazniť ako kľúčový problém v tejto veci. Skutočnosť, že príspevok pani Aschmannovej zanedbáva centrálnu pasáž mojej argumentácie, rovnako ako väčšina reakcií, s ktorými som sa mohol zoznámiť, poukazuje podľa mňa na vážnosť situácie, pretože slovo Boh sa často javí stáť na okraji dokonca aj v teológii.”
Židia mali voči Bohu takú úctu, že slovo JHV si nedovolili ani len vysloviť-Žalm 111,9-Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu. V súčasnosti sa pohybujeme na druhej strane extrému a slovo Boh používame častokrát hanlivo alebo mená svätých používame ako citoslovce povzdychu. Socializmus sa snažil vykoreniť vieru a Boha z našej spoločnosti a určite sa mu podarilo minimálne vykoreniť z nášho každodenného života kedysi bežné kresťanské pozdravy. Kto bol v Rakúsku možno zachytil pozdrav „Gruss Gott“. Možno sa to používa už len tak zo zotrvačnosti. A možno je to len otázkou staršej generácie, ktorá ak vymrie, skončí aj toto. Po revolúcii, keď sa mohlo začať o Bohu a viere verejne hovoriť, keď Cirkev na Slovensku vstala z katakomb a dostala sa do verejného priestoru, sme sa po 30 rokoch ocitli v inej situácii. Síce sa môže hovoriť o Bohu, ale Boh sa vytratil. Zoberme si vyššie spomínaný židovský národ. Keď dali Boha do centra svojho bytia ako spoločenstvo, darilo sa im. Akonáhle sa odklonili, začali upadať. Kľúčom k usporiadaniu celej spoločnosti, je usporiadanie si vlastného srdca. Ja a takisto každý z nás má len dve možnosti, buď dá Boha na prvé miesto v svojom živote alebo nedá (a bude tam niečo iné). Podobne aj v rodine máme dve možnosti, buď áno alebo nie. Povedané jazykom IT “0” alebo “1”. A takisto obec, mesto, kraj, či celý štát alebo národ má možnosť dať Boha na prvé miesto alebo ho nedať. Možno jednoduché, ale asi to tak jednoduché v reále nie je. Treba začať od seba.