O COVIDe

Včera bol presne mesiac po tom, čo Slovensko potvrdilo prvého pozitívneho pacienta. Chcel by som tu ukázať  krátke porovnanie ako sa to vyvíjalo v krajinách, ktoré sú na špici pelotónu, čo sa týka pandemie COVID-19 a  tiež pohľad na to ako ďalej.

Nakoľko dáta (zdroj: https://www.worldometers.info/coronavirus/) sú uvádzané od 15.2., budem vychádzať z nich, čiže porovnám stav ku 15.2.2020 voči stavu ku 15.3.2020.

1. USA 15 prípadov/3613 prípadov  = 240, 87 násobný nárast za sledovaný mesiac. 2. Španielsko 2/7988= 3994 násobný nárast, bronzové v priebežnom poradí je Taliansko 3/24747= 824 9 násobný nárast. Na dnešnom “medzičase” štvrté  je Nemecko 16/5813=363,3. Slovensko sa nachádza v “balíku”. Všetci, čo sledujú pravidelne Tour de France vedia, že je to hlavná skupina alebo pelotón, a má pomer po mesiaci 1/485 t.j. 485 násobný rast. Ak by sme to porovnali podľa toho nárastu, tak by sme predbehli aj také olympijské veľmoci ako sú USA a Nemecko. Toto porovnávanie skresľuje fakt, že nemám dáta, kedy bol diagnostikovaný prvý pacient u krajín na čele priebežného poradia. To však nie je až také podstatné. Už len na základe týchto čísel si dovolím tvrdiť, že scenár s plnými hokejovými štadionmi mrtvol na Slovensku nebude. Rôzni analytici vymýšľajú rôzne modely ako  odhadnúť vývoj tejto pandémie. Tých parametrov, ktoré sa berú do úvahy je veľa a určite to tvoria odborníci, ktorí sa tomu rozumejú, aspoň tomu verím. Možno by som chcel z tejto pozície pešiaka medicíny dať našim veliacim autoritám odporučenie, že ako ďalej. 

Neviem ako Nemci, ale podľa toho, čo viem od kolegu Dr. Ivana Vorčáka, ktorý sa téme Covid venuje naozaj intenzívne (viď jeho blogy), tak aj v Nemecku to až tak vážne na začiatku nebrali. Podobne sa dá usudzovať z vyhlásení Donalda Trumpa, že to trochu podcenili. Ak by som mal porovnať prístup Talianska versus Slovenska, tak by som to ilustroval na športovom príklade. Ešte keď som hrával basketbal, tak platilo pravidlo, že zónová obrana sa mohla hrať až od mladšieho dorastu. No a práve na jednom turnaji, kde sme prvý a posledný raz hrali s chlapcami z Talianska, nás Taliani prekvapili týmto systémom hry. “Zóna” ako sa v basketbalovej hantírke hovorí zónovej obrane je systém, kedy sa obranná formácia vytvorí na vlastnej t.j. obrannej polovici a bránite pozične, podľa toho ako sa sformuje útok a už sa len presúvate podľa pohybu lopty a protihráčov. Pamätám si, že vtedy aj náš tréner protestoval, ale nič to nepomohlo. Výsledok zápasu si už nepamätám. Presne toto zahrala Squadra Azzurra v boji proti infekcii COVID – 19. Nechali súpera prísť pod vlastné koše a potom to prišlo. Myslím si, že všetci, čo to sledovali dostali strach. Podľa mňa bolo veľmi správne, že Pele zavelil “po celom”. Opäť v basketbalovej terminológii, keď náš tréner zavelil, že hráme “po celom”, znamenalo to, že bránime osobne každý svojho hráča už spod súperovho koša. Agresívny pressing je veľmi náročný spôsob obrany, jednak na fyzické sily ale aj na psychiku. Ľahko sa človek dopustí osobnej alebo technickej chyby. Čiže čím dlhšie to hráte tým väčšia pravdepodobnosť chyby. Ak chcete vydržať hrať celý zápas, musíte to aj tak trénovať. Vo vrcholovom basketbale sa tento štýl hry využíva ako moment prekvapenia, aby súper stratil koncentráciu a potom sa obrana povolí. 

V tomto našom spoločenskom zápase sme všetci na hracej ploche spolu, či sú to zdravotníci alebo nezdravotníci. Úspech závisí od toho najslabšieho hráča v mužstve. Ani zdravotníci ani nezdravotníci nie sú na takúto situáciu trénovaní, čiže dopustiť sa chyby  môže ktokoľvek. Ten agresívny pressing mal význam. Len musia to pochopiť hráči a tu si myslím, že aj mnohí zdravotníci to nepochopili, o čo v tomto zápase hráme. Hráme o kapacity systému, aby sa technicky a ľudsky dokázal postarať o najviac postihnutých. Ľudia majú strach o seba, o zdravie svojich blízkych. To je veľký stres. Nie každý má kapacitu to pochopiť a prijať. Keď ten strach pominie, príde iný stres, strach, obava. Z môjho pohľadu je čas povoliť obranu, nechať obrazne povedané vysunutých dvoch hráčov. Musíme si jednoducho zvyknúť naučiť sa s nepriateľmi tohto druhu žiť. Ekonomické dopady budú a už sú a budú podľa mňa  veľké a znášať ich budeme všetci, niektorí viac, niektorí menej. Netreba to prehlbovať. Nemyslím si, že treba strunu ešte ďalej naťahovať. Obávam sa, že tí čo neumrú na COVID, umrú, lebo im prepne software. Sme pripravení na nárast psychický ochorení ?

Globálnu recesiu a jej dopady neovplyvníme. Treba podporiť to, čo je výsostne naše a je slovenské, to sú ľudia – drobní živnostníci a poľnohospodárstvo. Myslím si, že je správne, aby každá krajina v čase krízy myslela v prvom rade na svojich obyvateľov.

Close Menu