Má rakovina právo na zlikvidovanie ?

  • Post category:Osobný blog

Trochu divná otázka. Kto bol v blízkosti tejto “novodobej” pliagy ľudstva, tak chápem,že sa ho mohla táto otázka svojou absurdnosťou aj dotknúť. Je  to pre mnohých veľká tragédia, na druhej strane pre farma firmy veľká výzva. Každý, aj ten nestranný, asi bude súhlasiť, že každá rakovina má právo na odstránenie. Ale priznajme, že aj človek môže mať právo na to, aby sa nechal tou rakovinou zožrať. Čiže matematicky, aké máme kombinácie: rakovinu ponechať áno-nie, rakovinu odstrániť áno-nie,  človek rakovinu ponechať áno-nie, človek rakovinu odstrániť áno-nie. Na jednej strane práva človeka, na druhej strane práva rakoviny. Dávam rakovine také práva ako človeku. To sa volá tuším perzonifikácia. Možno to znie zvláštne, ale neskôr to rozviniem.

Neviem presne, aké sú aktuálne poznatky o príčinách vzniku nekontrolovaného množenia buniek. Jedna z teórií, ktorú sme sa učili bola, že ide o poruchu génov, ktoré majú na starosti opravu poškodených úsekov DNA, ktoré, keď sa neopravia, spôsobujú nekontrolované delenie buniek. Rakovina je istým spôsobom sofistikovaný program (software), ak by sme sa na to pozreli optikou vojenských stratégov. Vytvorenie presily, zablokovanie prísunu proviantu, vycicanie hostiteľa, koniec. Končí však aj rakovina. Takže to nie je až také sofistikované ako sa to javilo. Trochu mi to pripomína teror proletariátu, ktorý vznikol v Rusku po roku 1917, keď následný hladomor otriasol základmi novotvoriacej sa diktatúry “proletariátu”. Rakovinovému bujneniu sa podobá iné bujnenie. Myslím tým jav, ktorý vznikne spojením 23 chromozómov muža a 23 chromozómov ženy. Zygota, morula, blastula, atď., zahniezdenie, zabezpečenie prísunu proviantu, nekontrolované delenie. Klasický parazitizmus. Výsledkom však je veľmi sofistikovaný mnohobunkový organizmus, ktorý po odpojení sa od hostiteľa je schopný pokračovať v tomto procese – odovzdávaní života.

Rakovina a nový život majú veľa spoločných čŕt. Majú však pár veľmi podstatných odlišností. Kto je vnímavý, tak určite tie odlišnosti vidí, vypichnem len tú jednu, a tou je výsledok. Aj jedna aj druhá situácia je čisto softvérová záležitosť (u života určite, u rakoviny pravdepodobne). Myslím tým otázku genetického kódu- DNA. Výsledkom jednej je koniec ľudského života – smrť, výsledkom druhej je začiatok života. Medicínska veda v histórii pokročila tak ďaleko, že je schopná zlikvidovať rakovinu (či sa hostiteľ uzdraví je však otázne) a tiež je schopná zlikvidovať ľudský život, v ktorejkoľvek fáze jeho vývoja. Dokonca vie umelo vytvoriť rakovinu a tiež umelo vytvoriť život. Nie všetko, čo je nové, moderné, je aj ľudstvu prospešné. Čiže človek má právo odstrániť rakovinu a podľa niektorých človek (matka) má právo odstrániť plod svojho života. Na vysvetlenie uvádzajú príklad pacienta s rakovinou kostnej drene, ktorý potrebuje dostať novú kostnú dreň a je len jeden človek na svete, ktorý mu ju môže dať. Že či môžeme prinútiť toho jediného potencionálneho darcu, aby tú kostnú dreň daroval. To akože nemôžeme nútiť matku, aby darovala život “rakovine”, ktorá začala bujnieť v jej maternici po spojení 23 a 23 chromozómov. Aby mala slobodu voľby. Áno alebo nie. Tak toto je možno matematicky korektná úvaha, ale len v prípade, ak by s ňou prišiel ten najsamväčší Matematik. Od Neho by som to bral. On však zjavil mnohým ľuďom, že je to inak. Lebo On je za život, inak by sme to tu už dávno zabalili. 

Nechcem uraziť našich starších bratov vo viere (konkrétne jeden z kmeňov, ktorý zišiel z cesty), ale do istej miery sú zodpovední za priemyselnú genocídu života, ktorú si otestovali v svojom startupe po zvrhnutí režimu v cárskom Rusku. Tam totiž prví odmietli posvätnosť života a povolili oficiálne vraždu in utero. Tá vzbura proti Bohu, jedinému a najväčšiemu Matematikovi sa ako mor pod rúškom modernosti rozšírila do celého sveta. A tak neskôr postupne zaviedli tento hrdelný trest aj v iných štátoch. 

A tak máme ľudí, ktorí vnímajú posvätnosť života, pre ktorých neexistuje možnosť voľby, lebo majú bázeň pred Matematikom. A sú ľudia, ktorí naleteli na liberálnu vlnu, ktorej začiatky môžeme vystopovať až niekde do obdobia Veľkej Francúzskej revolúcie, ale ktorej podstatou je revolta voči Bohu.