Tí, čo robili web stránky alebo aspoň trochu rozumejú ich programovaniu poznajú výraz “front end” a “back end”. “Front end” to je to, čo vidí užívateľ internetu. “Back end” – tzv. administrátorský prístup, je to, čo vidí ten, čo tú stránku vytvoril alebo spravuje.
V živote je veľa situácii, kedy môžeme vidieť niečo podobné. Jednoduchý príklad z jedného aforizmu. Ide indián po ceste a má obutú jednu topánku. Stretne ho pocestný a kričí: “Hej, indián, si stratil jednu topánku !” A indián na to: “Nie, našiel”. Front end je človek s jednou topánkou, back end má minimálne 2 možnosti a nie je možné, tak ľahko zistiť, ktorá je skutočná.
Trochu zložitejší príklad – ľudské telo. Lekár niečo vidí zvonku a môže sa na základe poznatkov dozvedieť, čo beží vnútri. Aj napriek tomu, že vieme telo vyšetriť od DNA,cez EEG, EKG, EMG a vieme celkom slušne vyšetrovať hardware (rôzne CT, MR,…), nie sme ešte schopní sa na ľudské telo pozrieť z administrátorského uhľa pohľadu.
A možno ešte iný príklad z iného súdka je napríklad burza. Vidíme ako sa hýbu grafy menových párov, akcií, fondov, komodít. Vidíme ako sa ľudia snažia predpovedať vývoj grafu s cieľom, aby na tom mohli zarobiť. To, čo beží na pozadí samozrejme nevieme. Vieme že existujú niektoré informácie alebo vzťahy, ktoré môžu ovplyvniť vývoj cien a teda pohyb grafu. No určite existuje aj taká možnosť, že niekto na pozadí vie napríklad s vývojom týchto cien manipulovať s cieľom zarobiť. Príklad burzy je už taký príklad z reálneho života, kde sú ľudia- ľudské bytosti, spoločenstvá ľudí, ktoré nejako interagujú.
Čiže môžeme predpokladať, že sú ľudia, ktorí sa snažia vplývať na chod dejín z administrátorského rozhrania. Napr. aj takým spôsobom, že investujú financie do rôznych aktivít od zbraní, cez šírenie rôznych myšlienok, či kupovania konkrétnych ľudí. Alebo napr. aj do deformácie dejín. Zažili sme si to v našej socialistickej epizóde minulého storočia.
Žijeme si každý svoj vlastný príbeh. Nechápeme všetky súvislosti. Nevnímame ako naše myšlienky, slová a skutky ovplyvňujú to prostredie, v ktorom sa hýbeme. Realitu života vnímame často ako tzv. frontendový užívateľ internetu. Pýtame sa: “ Čo mi život môže dať ?” No musíme si byť vedomí toho, že ako dospelí ľudia vytvárame frontendové prostredie pre tých nedospelých. Otázka: “čo môžem dať životu ja?”, je tu na mieste. Vo väčšine prípadov sa to deje najmä v rodinách, ale nie je to len o biologickom otcovstve a materstve. Každý jeden dospelý človek má zodpovednosť priniesť svoj diel ako administrátor. Môže priniesť rozmer prirodzený alebo aj nadprirodzený. Z histórie poznáme množstvo príbehov obdarovaných ľudí, ktorí mali dar vidieť akoby viac back end tohto života. Pretože, kto verí v Boha a Bohu, tak nad všetkými konšpiráciami, ktoré majú ľudský pôvod, vníma rovinu duchovnú. A o tom je aj modlitba.
Keď som ešte chodil do školy do Bratislavy a do UPC (univerzitné pastoračné centrum), tak som rozmýšľal, že prečo medzi študentami, ktorí tam chodili, je tak veľa matfyzákov a informatikov. Jedna z možných odpovedí mi prišla, že ak sú poctiví v svojich úvahách, tak jednoducho prídu na to, že Programátor existuje a začnú Ho hľadať. A ak Ho začnú hľadať v kresťanstve, tak zistia, že Boh je v troch osobách, Otec, Syn a Duch Svätý. Že Syn sa narodil z Márie Panny, že bol špeciálne počatý, atď, veď to všetci dobre poznáme.